Kňazstvo je sviatosť, ktorou Ježiš udeľuje svoju kňazskú moc a dáva potrebnú milosť k tomuto úradu. Ježiš Kristus je pravý a večný kňaz. Vykonáva kňazský úrad a poslanie. Je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Aby mohol nepretržite pokračovať v svojej kňazskej službe aj po odchode do neba, ustanovil sviatosť kňazstva. Ňou prepožičiava svoju kňazskú moc kňazom. Pomocou nich ako živých nástrojov je prítomný v Cirkvi a stále pokračuje v kňazskom poslaní.

Kňazstvo je prostrednícka služba medzi Bohom a ľuďmi. Je to služba na poučovanie a po­sväcovanie ľudí v Cirkvi. Kňazom sa môže stať iba muž, ktorého Boh povoláva k tejto posvätnej službe. Príprava na kňazstvo sa uskutočňuje štúdiom posvätnej teológie a výchovou v kňazskom seminári. Je spoloč­nou starosťou celej Cirkvi. Za kňazské povolania sa pravidelne modlíme a napomáhame ich rozvoj.

Udelenie sviatosti

Sviatosť kňazstva udeľuje biskup vkladaním rúk a modlitbou pri kňazskej vysviacke. Sviatosť kňazstva udeľuje kňazskú moc, Božiu milosť a nezmazateľný znak, ktorý spôsobuje, že kňaz je kňazom naveky. Z Kristovho ustanovenia sú tri stupne kňazstva: biskup, kňaz a diakon. Biskup má plnosť kňazskej moci. Je nástupcom apoštolov. Kňaz je spolupracovník biskupa a jeho sprítomňovateľ medzi veriacimi. Diakoni sú pomocníci biskupa a kňazov. Poslaním kňaza je: hlásať evanjelium; prinášať obetu svätej omše; vysluhovať sviatosti; modliť sa za ľudí a požehnávať ich.Kňaz je sprítomňovateľom Krista a jeho zástupcom na zemi. Je všetkým pre všetkých. Služobné kňazstvo sa podstatne líši od spoločného kňazstva veriacich, lebo udeľuje posvätnú moc na službu veriacim.

Vysvä­tení služobníci vykonávajú svoju službu Božiemu ľudu vyučova­ním, Božím kultom a pastorálnou správou. (KKC, 1592) „Sami veriaci nech si zas uvedomujú svoju podĺžnosť voči svojim kňazom, a preto nech im preukazujú detinskú lásku ako svojim duchovným pastierom a otcom.“ (PO, 9) „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“ (Lk 10, 16)